Viac o knihe
Prozaik pracuje s iným časovým horizontom a inou perspektívou, ak sa môžem vyjadriť nadnesene, hovorí nie z hľadiska chvíle, ale z hľadiska večnosti. Možno nie každý, ale o prozaikovi Kadlečíkovi to platí na sto percent. Niežeby sa vyhýbal prítomnej chvíli – napríklad vo Vlastnom horo(r)skope zachytáva prostredníctvom znamení zvieratníka priebeh práve plynúceho roka – ale nepodlieha jej prepudrovaným a primaľovaným pôvabom. Jeho prítomnosť siaha hlboko do minulosti i do budúcnosti, lebo, ako sám hovorí, „zajtrajšok sa začína pradávno“. Preto sa správa o jednom roku stáva v jeho podaní kronikou dvadsiatich rokov vyhnanstva, a vlastne úvahou o vyhnanstve vôbec. Kadlečík hovorí zdanlivo o sebe, o tom, čo sa ho bezprostredne dotýka, no zároveň nepriamo kreslí portrét doby: veď spoločnosť už len tým, koho odmieta, zapiera a umlčuje, vydáva výrečné svedectvo o svojom charaktere.
Nákup knihy
Vlastný hororskop, Ivan Kadlečík
- Jazyk
- Rok vydania
- 2002
- product-detail.submit-box.info.binding
- (mäkká),
- Stav knihy
- Poškodená
- Cena
- 0,91 €
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Vlastný hororskop
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Ivan Kadlečík
- Vydavateľ
- KK Bagala (Koloman Kertész Bagala)
- Rok vydania
- 2002
- Väzba
- mäkká
- Počet strán
- 103
- ISBN10
- 8088897963
- ISBN13
- 9788088897965
- Série
- Štítky
- Beletria, Poviedky, Slovenská literatúra
- Hodnotenie
- 5 z 5
- Anotácia
- Prozaik pracuje s iným časovým horizontom a inou perspektívou, ak sa môžem vyjadriť nadnesene, hovorí nie z hľadiska chvíle, ale z hľadiska večnosti. Možno nie každý, ale o prozaikovi Kadlečíkovi to platí na sto percent. Niežeby sa vyhýbal prítomnej chvíli – napríklad vo Vlastnom horo(r)skope zachytáva prostredníctvom znamení zvieratníka priebeh práve plynúceho roka – ale nepodlieha jej prepudrovaným a primaľovaným pôvabom. Jeho prítomnosť siaha hlboko do minulosti i do budúcnosti, lebo, ako sám hovorí, „zajtrajšok sa začína pradávno“. Preto sa správa o jednom roku stáva v jeho podaní kronikou dvadsiatich rokov vyhnanstva, a vlastne úvahou o vyhnanstve vôbec. Kadlečík hovorí zdanlivo o sebe, o tom, čo sa ho bezprostredne dotýka, no zároveň nepriamo kreslí portrét doby: veď spoločnosť už len tým, koho odmieta, zapiera a umlčuje, vydáva výrečné svedectvo o svojom charaktere.