Bookbot

Kto sa bojí , nech nečíta!

Hodnotenie knihy

Parametre

  • 248 stránok
  • 9 hodin čítania

Viac o knihe

Milan Markovič má od Boha/prírody (vyber podľa svetonázoru) vzácny dar rozosmievať, zabávať. Ale nielen to. V časoch pohnutých a nahnutých, či už komunistických, mečiarovských alebo iných, dodával nádej a vieru vo vlastný úsudok. Lebo raz darmo, človek vnímavý a citlivý ťažko nesie poznanie, že spoločnosť, či prinajmenšom jej hlavní predstavitelia sa načisto zbláznili. Potrebuje sa ubezpečiť, že chyba nie je v jeho prijímači. Že má aj naďalej dať na svoj zdravý rozum, na hlas srdca... Alebo na Markoviča. Jeho, s prepáčením za výraz, osveta, je osožná aj dnes. My, slabšie nátury, by sme totiž mohli jedného dňa uveriť, že je normálne kradnúť, že učiteľom patria nízke platy a somarinám hlavný vysielací čas v televízii, že je v poriadku, ak objem reklamy vysoko prevyšuje koncentráciu vyprodukovaných myšlienok, a tak ďalej a podobne... Ak aj neuveríme, hrozí, že by sme si zvykli. Ale vďaka Milanovi Markovičovi si nezvykneme. Našťastie. Márius Kopcsay

Skladom máme celkom knihy Kto sa bojí , nech nečíta! (2011).

Nákup knihy

Kto sa bojí , nech nečíta!, Milan Markovič

Jazyk
Rok vydania
2011
product-detail.submit-box.info.binding
(pevná),
Stav knihy
Veľmi dobrá
Cena
3,19 €
Kúpte si túto knihu iba za 1 €

Platobné metódy

3,5
Dobrá
4 Hodnotenie

Tu nám chýba tvoja recenzia

Jazyk
česky
Vydavateľ
Marenčin PT
Rok vydania
2011
Väzba
pevná
Počet strán
248
ISBN10
8081140840
ISBN13
9788081140846
Série
Prvé vydanie
2011
Pôvodný názov
Kto sa bojí , nech nečíta!
Hodnotenie
3,5 z 5
Anotácia
Milan Markovič má od Boha/prírody (vyber podľa svetonázoru) vzácny dar rozosmievať, zabávať. Ale nielen to. V časoch pohnutých a nahnutých, či už komunistických, mečiarovských alebo iných, dodával nádej a vieru vo vlastný úsudok. Lebo raz darmo, človek vnímavý a citlivý ťažko nesie poznanie, že spoločnosť, či prinajmenšom jej hlavní predstavitelia sa načisto zbláznili. Potrebuje sa ubezpečiť, že chyba nie je v jeho prijímači. Že má aj naďalej dať na svoj zdravý rozum, na hlas srdca... Alebo na Markoviča. Jeho, s prepáčením za výraz, osveta, je osožná aj dnes. My, slabšie nátury, by sme totiž mohli jedného dňa uveriť, že je normálne kradnúť, že učiteľom patria nízke platy a somarinám hlavný vysielací čas v televízii, že je v poriadku, ak objem reklamy vysoko prevyšuje koncentráciu vyprodukovaných myšlienok, a tak ďalej a podobne... Ak aj neuveríme, hrozí, že by sme si zvykli. Ale vďaka Milanovi Markovičovi si nezvykneme. Našťastie. Márius Kopcsay