Sviatosť zmierenia

Viac o knihe

inšpirácia nielen pre spovedníkov Som si vedomý, že ako kňaz sa najviac kontrolujem v spovednici. Spovedanie je pre mňa vždy náročnou a obtiažnou službou. Dodnes len veľmi ťažko rozlišujem, ktoré z vyznávaných hriechov mám prejsť mlčaním a kedy mám kajúcnikovi láskavo, ale rozhodne povedať: „Choď a už nehreš.“ Často cítim, že ma ťažia kajúcnikove hriechy, a i keď si pripomínam, že som len „neužitočným služobníkom“‚ predsa len sa ma cudzí hriech dotýka. Najbolestnejšie sú pre mňa také situácie, v ktorých kajúcnik, ktorý ťažko ukrivdil druhým a dal pohoršenie, hovorí o svojich previneniach spôsobom podivne ľahkým. Keď kajúcnik necíti bremeno svojich hriechov, sám cítim ich ťažobu na sebe. Vo svojich prvých kňazských rokoch som sa po istej „ťažkej spovedi“ vnútorne vzbúril. Ako by som sa pýtal: „Prečo mám počúvať také ľudské ohavnosti?“ Vyšiel som vtedy zo spovednice a išiel do mesta. Na ulici som sa spamätal a obdržal som vnútorné svetlo: Práve to je tvoja úloha. (ukážka) Vydanie prvé