Viac o knihe
Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.
Nákup knihy
Príbeh mojej duše, Terézia z Lisieux
- Jazyk
- Rok vydania
- 2015
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Príbeh mojej duše
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Terézia z Lisieux
- Rok vydania
- 2015
- ISBN10
- 8081790276
- ISBN13
- 9788081790270
- Série
- Štítky
- Náučná literatúra, Skutočné príbehy, Ezoterika & Náboženstvo, Životopisy, Náboženské témy, Náboženstvo, Spiritualita, Autobiografie & Pamäti, Kresťanské témy, Kresťanstvo, Teológia, Viera, Kresťanský život, Katolícka cirkev, Náboženské témy, Duchovný rozvoj, Mystika, Životopisy žien, Autobiografické romány, Boh a človek, Svätci a svätice, Rehoľný, kláštorný život, Životopisy myslitelov, Karmelitky a karmelitáni, Sv. Terézia z Lisieux, 1873-1897
- Prvé vydanie
- 1898
- Pôvodný názov
- l'Histoire d'une Âme
- Hodnotenie
- 4,45 z 5
- Anotácia
- Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.