Parametre
- 334 stránok
- 12 hodin čítania
Viac o knihe
V poslednej dekáde 19. storočia až po dvadsiate roky 20. storočia, ktoré sleduje tento diel Dejín umenia, dochádzalo v súvislosti s rozvojom priemyselnej civilizácie k revolučným zmenám v architektúre a k zložitému vývoju výtvarného umenia. Zaznamenávame četné zvraty vo výtvarnom myslení a senzibilite, objavy v oblasti formy i nekonvenčné reakcie na spoločensko-historické skutočnosti. Najprv scénu ovládli umelci presadzujúci princípy symbolismu, okolo roku 1900 prežíva vzmach secese, ale už s novým storočím sa otvára vlastná história moderného umenia. V rýchlom slede sa striedajú tendencie a individuálne hľadania: fauvismus v čele s Matissem, kubizmus najmä Picassov a Braqueov, ruská avantgarda, holandská skupina De Stij, talianski futuristi, dadaizmus, nemecký expresionizmus... Naznačený rámec v knihe prekračuje štúdie o naivnom umení a kapitola z dejín tzv. parížskej školy.
Nákup knihy
Dejiny umenia 9, Josep Pijoan
- Jazyk
- Rok vydania
- 2000
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Dejiny umenia 9
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Josep Pijoan
- Rok vydania
- 2000
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 334
- ISBN10
- 8071188298
- ISBN13
- 9788071188292
- Série
- Štítky
- Náučná literatúra, Umenie & Kultúra, Historické téma, História, Teória & Dejiny umenia, Dejiny umenia
- Prvé vydanie
- 1973
- Pôvodný názov
- Historia del arte, tomo 9
- Hodnotenie
- 4,6 z 5
- Anotácia
- V poslednej dekáde 19. storočia až po dvadsiate roky 20. storočia, ktoré sleduje tento diel Dejín umenia, dochádzalo v súvislosti s rozvojom priemyselnej civilizácie k revolučným zmenám v architektúre a k zložitému vývoju výtvarného umenia. Zaznamenávame četné zvraty vo výtvarnom myslení a senzibilite, objavy v oblasti formy i nekonvenčné reakcie na spoločensko-historické skutočnosti. Najprv scénu ovládli umelci presadzujúci princípy symbolismu, okolo roku 1900 prežíva vzmach secese, ale už s novým storočím sa otvára vlastná história moderného umenia. V rýchlom slede sa striedajú tendencie a individuálne hľadania: fauvismus v čele s Matissem, kubizmus najmä Picassov a Braqueov, ruská avantgarda, holandská skupina De Stij, talianski futuristi, dadaizmus, nemecký expresionizmus... Naznačený rámec v knihe prekračuje štúdie o naivnom umení a kapitola z dejín tzv. parížskej školy.