Tento pozoruhodný cyklus kníh sa hlboko ponára do zložitých karmických väzieb a odhaľuje skryté mechanizmy, ktoré riadia naše životy. Autor nás vedie na ceste sebapoznania, aby sme pochopili základné príčiny udalostí, ktoré nás stretávajú. Séria ponúka cenné pohľady na vzťahy, zdravie a osud, poskytuje praktické nástroje pre osobný rast a zlepšenie kvality života. Je to sprievodca k harmonickému bytiu skrze pochopenie duchovných zákonov.
obsah: 1. Koncepcia systému samoregulácie poľa a dejiny jeho vývoja 2. Pevná informačná štruktúra zvaná človek 3. Psychotronické testovanie 4. Technická diagnostika 5. Kultúra a umenie a karmické štruktúry 6. Čo je satanizmus 7. Záver Pre Synergiu a. s., Bratislava vydalo Vydavateľstvo Slovart, Bratislava. Vydanie prvé
Z hľadiska Božského princípu sú schopnosti človeka, jeho duševné vlastnosti, múdrosť a osud rovnako dôležité ako peniaze, auto či vila. Táto úroveň pripútanosti prináša najväčšiu pýchu, agresiu a ťažké choroby. Každý človek vie, že peniaze môžu zajtra zmiznúť. Duchovní ľudia túto úroveň prekonávajú pomerne ľahko, avšak pokušenie príliš sa upnúť na rodinu, spoločenské postavenie alebo obľúbenú prácu je silné. Agresívne reakcie na ich pád môžu viesť k vážnym problémom. Rovnako ako umiera telo, umierajú aj naše schopnosti a duševné kvality. Najtrvalejším kapitálom je múdrosť. Velebenie a láska k múdrosti iného človeka či seba samého sú najväčším pokušením. Ulpievajúce na múdrosti vyvoláva agresiu. Po štyridsiatich deviatich životoch sa osud človeka rozpadá a s ním aj lpienie na múdrosti. Skutočne múdri ľudia sú tí, ktorí prežili mnohé strasti a nešťastia a naučili sa ich prijímať ako očistu, pretože pochopili, že sa môžu opierať len o lásku k Bohu.
3.ti kniha z řády Diagnostika karmy.
Ve skutečnosti člověk potřebuje vysoký intelekt a velké schopnosti, aby dokázal bohatství získat a také si je udržet. Především však musí mít mravní potenciál, nahromaděný v minulých životech. Pokud je tento potenciál nízký, bohatství jej nerozvíjí, ale kazí. Nesprávný vztah k penězům a svěřené moci činí duši drsnou a hrubou. To znamená, že v bohatství se skrývá nejen pozemské štěstí, ale i cosi nebezpečného.
Nemoc je lékem pro duši. Láska je také lékem pro duši a člověk si vybere sám, zda chce lék hořký, nebo sladký.
Láska k ľuďom je obrovské bohatstvo a šťastie, no ak ju postavíme nad Boha, mení sa na pravý opak. Láska k ľuďom nesmie byť cieľom sama o sebe, ale prostriedkom na dosiahnutie skutočnej lásky k Bohu. Keď človek urobí peniaze zmyslom svojho života, jeho deti sa rodia ako budúci žobráci, aby očistili svoju dušu. Aby prežili, Bôh im buď peniaze nedá, alebo sa ich samy vzdajú. Ak si rodičia zvolia duchovnosť ako cieľ, deti sa rodia bezduché alebo sa samy vzdajú duchovnosti, nerozvíjajú svoj intelekt, schopnosti a mravnosť. Keď sa človek zameriava na lásku k ľuďom a odsudzuje tých, ktorí zradili jeho dôveru, Bôh zbavuje jeho deti lásky k ľuďom a usídľuje v nich zlo. Takíto ľudia sa stávajú ničomníkmi a násilníkmi. Ak si za cieľ zvolíme Boha, čerpáme z neho silu a lásku, čo vedie k rozvoju. Ak však urobíme cieľ milovaného človeka, pripravujeme ho o silu a lásku, čo je vlastne lúpež. Preto matky, ktoré bezhlavo milujú svoje deti, ich nevedomky pripravujú o zdravie a šťastie.
V Završení dialogu Sergej Lazarev pokračuje o tom, že bude-li člověk udržovat správný pohled na svět, začne správně posuzovat, a uvidí spojitost příčiny a následku. Opravený světonázor zvyšuje naši schopnost změnit svět.
Autor nedává přísné, suché, akademické odpovědi, aby čtenář jen sledoval jeho radu a o ničem nepřemýšlel. Ale naopak, nutí čtenáře přemýšlet a snažit se pochopit svět s nim.
Diagnostika karmy 12 – Život je jako mávnutí křídel motýlích.
Jak se dítě učí od svých rodičů? Miluje je, napodobuje, ztotožňuje se s nimi. Abychom od někoho převzali informaci, musíme s ním být vnitřně jednotní. Proces spotřeby je přirozený a nezbytný, ale nesmí překračovat povolený rámec. Rozvoj znamená, že spotřeba se přeměňuje v navrácení. Pokud víme, že je možné se klanět jen Bohu, pak pociťujeme, že hlavní informace, láska přicházejí skrze obrácení se k Němu. A jiný člověk nás může jen posunout k odhalení tohoto procesu v sobě. Pokud je duše příliš připoutána k tělu, touhám, blahobytu, nechceme v sobě tento proces ani tak rozvinout, jako ho převzít od jiného člověka.