Louise Maudeová, anglická prekladateľka diel Leva Tolstého, žila mnoho rokov v Rusku. Ako blízka priateľka Tolstého rodiny dostala v roku 1902 výslovné povolenie na napísanie jeho biografie. Po presťahovaní do Anglicka sa venovala prekladom a šíreniu povedomia o Tolstého diele. Jej práca významne prispela k pochopeniu jeho literárneho odkazu v anglicky hovoriacom svete.
This collection of eleven stories spans virtually the whole of Tolstoy's creative life. They deal with journeys of self-discovery and the moral and religious questioning that characterizes Tolstoy's criticism and philosophy. The stories range over much of the Russian world of the nineteenth century and present a fascinating picture of Tolstoy's skill and artistry.
L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.
"The Constance Garnett translation has been revised throughout by the editors."
Pobyt v cudzine v blízkosti milovaného muža a nové zážitky Anne na chvíľu prinesú pocit šťastia a radosti. Po návrate do Ruska milenci pochopia, že sa dostali na okraj spoločnosti. Anne neprinesie pokoj ani odchod na vidiek. Trápi ju strata spoločenského postavenia, bojí sa o lásku milovaného muža a trpí ustavične sa stupňujúcimi výčitkami svedomia. Uvedomuje si bezvýchodiskové postavenie a čoraz nástojčivejšie sa jej vynára myšlienka, že jediné riešenie je smrť.