Viktor Jerofejev je autor, ktorého dielo sa vyznačuje hlbokým záujmom o temné stránky ľudskej psychiky a spoločnosti. Jeho próza často skúma témy ako sex, násilie a smrť prostredníctvom grotesknej estetiky, čím narúša tradičné predstavy o literatúre. Jerofejevov intelektuálny pôvod, ovplyvnený skorým prístupom k zakázanej literatúre a štúdiom filozofie, mu umožnil formulovať radikálne umelecké manifesty a prepájať ruskú literatúru s európskymi filozofickými prúdmi. Jeho práca, často považovaná za disidentskú a kontroverznú, si kladie za cieľ spochybňovať spoločenské normy a ponúka provokatívny pohľad na realitu.
Russkij sostoit iz "nichego," kotoroe vklyuchaet v sebya "vsyo." Russkij schitaet, chto emu nichego ne prinadlezhit. Russkij schitaet, chto emu prinadlezhit ves' mir. Pri vneshnej myagkosti i pevuchesti Rossii, pri ee bab'em oblichij, lyubvi k kefiru, v etoj strane zhivet naselenie s chudovischnym appetitom. Vchera - vsyo, segodnya - nichego, nazavtra - snova vsyo.
Irina Vladimirovna, autentico genio di bellezza e d'amore (come si legge in una poesia di Puskin), assoluta e generosa, vive in un'epoca che volge alla fine e che preannuncia profondi cambiamenti. Irresistibilmente attratta dalla vita e dal sesso, Irina è aggressiva e indifesa, dedita al lusso e ai piaceri: apprezza solo gli uomini ricchi e potenti, il suo linguaggio è crudo e spavaldamente sessuale e la sua vita una continua avventura. Pubblicato troppo in anticipo sui tempi, "La bella di Mosca" raccontava allora (1982) la Russia di oggi, caleidoscopica e travolgente.