Viktor Jerofejev je autor, ktorého dielo sa vyznačuje hlbokým záujmom o temné stránky ľudskej psychiky a spoločnosti. Jeho próza často skúma témy ako sex, násilie a smrť prostredníctvom grotesknej estetiky, čím narúša tradičné predstavy o literatúre. Jerofejevov intelektuálny pôvod, ovplyvnený skorým prístupom k zakázanej literatúre a štúdiom filozofie, mu umožnil formulovať radikálne umelecké manifesty a prepájať ruskú literatúru s európskymi filozofickými prúdmi. Jeho práca, často považovaná za disidentskú a kontroverznú, si kladie za cieľ spochybňovať spoločenské normy a ponúka provokatívny pohľad na realitu.
Je to beletria, historický exkurz, humotristická knižka alebo - ako hovorí názov - encyklopédia ? Zo všetkého kúsok. Viktor Jerofejev, znalec ruskej duše, rozkrýva jej tajomstvá úžasným spôsobom. A keď doznie smiech, tu trpký, onehdy (škodo)radostný či veselý, zistíte, že máte v očiach slzy a na chrbte zimomriavky.
O miłości napisano tyle głupot, że można zaryzykować stwierdzenie, że w ogóle nic nie napisano. Niewykluczone, że miłość do kobiety to w istocie wydana reszta, drobne, które zostają mężczyźnie w dłoni po jego miłości do Boga, ale w obliczu powszechnie znanego zaniku uczuć religijnych wysoki kurs nominalny miłości rozmienia się dziś powszechnie na uczucie do płci (w zasadzie) odmiennej.
Irina Vladimirovna, autentico genio di bellezza e d'amore (come si legge in una poesia di Puskin), assoluta e generosa, vive in un'epoca che volge alla fine e che preannuncia profondi cambiamenti. Irresistibilmente attratta dalla vita e dal sesso, Irina è aggressiva e indifesa, dedita al lusso e ai piaceri: apprezza solo gli uomini ricchi e potenti, il suo linguaggio è crudo e spavaldamente sessuale e la sua vita una continua avventura. Pubblicato troppo in anticipo sui tempi, "La bella di Mosca" raccontava allora (1982) la Russia di oggi, caleidoscopica e travolgente.