Zofia Kossaková-SzczuckáPoradie kníh (chronologicky)
10. august 1889 – 9. apríl 1968
Táto poľská autorka sa preslávila svojou odvahou v protinacistickom odboji počas druhej svetovej vojny. Zapojila sa do organizácie pomáhajúcej Židom uniknúť holokaustu a sama sa stala obeťou nemeckého útlaku. Po vojne pokračovala vo svojej literárnej dráhe, ktorá bola hlboko ovplyvnená jej skúsenosťami s vojnovým traumatizmom a túžbou po spravodlivosti. Jej dielo skúma témy odvahy, straty a morálnej zodpovednosti tvárou v tvár tyranii.
Zbiór opowiadań z dziejów Polski od czasów najdawniejszych po XIX wiek. Młody czytelnik znajdzie tu barwnie i ciekawie opowiedziane historie o przyjęciu przez Polaków chrześcijaństwa, najazdach Tatarów, czasach wielkości Rzeczypospolitej i momencie jej upadku. Na kartach książki pojawiają się polscy królowie, bohaterowie narodowi znani na całym świecie, polscy artyści.
Historycznym tłem powieści są dzieje Rzeczypospolitej w kluczowym dla jej
dalszych losów okresie, gdy na obliczu środkowoeuropejskiej potęgi z początków
XVII wieku widać już rysy, które niebawem będą skutkowały rozpadem z takim
trudem budowanych więzi narodowych. Na kanwie rzeczywistych wydarzeń za
panowania króla Zygmunta III Wazy, takich jak rokosz Zebrzydowskiego, wojna o
Inflanty, bitwy pod Kircholmem i Kałuszynem, rozprzestrzenienie się
reformacji, a zwłaszcza antytrynitarnej wspólnoty arian, Zofia Kossak kreśli
losy fikcyjnych postaci, dwóch braci Piotra i Sebastiana Pielszów, przydając
fabule nieco bardziej ludzkiego oblicza i umożliwiając czytelnikowi głębsze
wczucie się w atmosferę epoki. Temu wczuciu się służy też z pewnością
archaizowany język powieści, która, tak jak inne tej autorki, pełna jest
plastycznych opisów przyrody, błyskotliwych dialogów, a także
historiozoficznych i teologicznych rozważań.
Ve svém románu Beze zbraně se autorka vrací k přelomu 12. a 13. století, kdy začínají bujet nové myšlenky a hereze a kdy vyvíjejí činnost různé náboženské sekty, jež se snaží rozbít samotné základy společenské struktury. Na tomto historicko-náboženském podkladě rozvíjí autorka poutavě několik příběhů tehdejších představitelů náboženské, politické a kulturní Evropy. Mezi nimi je i příběh prosťáčka Františka z Assisi, který jako by se svou opravdovostí vymykal tehdejší době plné neklidu a intrik a který nakonec dosáhne toho, co se nepodařilo mnohatisícové křížové výpravě - dobude Svatý hrob pro křesťanstvo sám a beze zbraně.
Fascinujúci román zachytáva historický úsek z dejín židovského národa. Biblický príbeh o Abrahámovi sa opiera o fakty zo Svätého písma, Starého zákona. Autorka ho však obohatila množstvom poznatkov týkajúcich sa náboženstva, kultúry, vzdelanosti, staviteľstva či umeleckých remesiel.
Silou svojej predstavivosti tiež približuje čitateľovi krajinu tzv. úrodného polmesiaca, kde sa dej odohráva, a atmosféru tých čias: spôsob života pastierskych kmeňov, jednoduchých mestských ľudí, ale aj príslušníkov vyšších tried, kňazov a vládcov mestských štátov.
Čitateľ získa plastický obraz života praotca Izreala Abraháma, ako aj života vyvoleného národa, nemal by však zabudnúť, že ide o román.
Poutavý román líčí osudy Jeruzalémského kráľovstva za doby panovania malomocného kráľa Balduina IV. a jeho pád, privedený vnútorným rozkladom a víťazstvom vojsk sultána Saladina.