Optimismus pro samouky
Židovské anekdoty na ráno, poledne a večer






Židovské anekdoty na ráno, poledne a večer
Svetoznáme a stále vyhľadávané klasické dielo o politike, stratégii a moci.
Po viac ako dvadsaťročnej prestávke sa do slovenskej literatúry vracia Ladislav Mňačko, autor, ktorého meno mladšia generácia už takmer nepozná. Po emigrácii v roku 1968 sa jeho dielo vytratilo z literárneho diskurzu, no v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vzbudzoval veľkú pozornosť svojimi knihami a žurnalistickými príspevkami. Medzi jeho významné diela patrí reportáž Kde končia prašné cesty (1962) a romány Smrť sa volá Engelchen (1959) a Ako chutí moc (1967), ktoré ostro reflektovali spoločenské problémy a pripravovali pôdu pre udalosti roku 1968. Mňačko pokračoval v literárnej činnosti aj v emigrácii, pričom jeho texty, ako eseje Agresori a Siedma noc, sú tiež významné. Znovuvydanie románu Ako chutí moc je obzvlášť relevantné, pretože analyzuje životný osud bývalého revolucionára a popredného štátneho činiteľa, ktorého moc postupne rozkladá. Dielo je možné čítať aj ako kritiku neostalinských mocipánov posledných dvadsiatich rokov, pričom odhaľuje rovnaké mocenské mechanizmy a demoralizujúci vplyv moci. Preto je toto dielo aktuálne aj dnes a môže prispieť k našej súčasnej spoločenskej obrode.
Imperator Caesar Marcus Aurelius Antonius Augustus bol aj spisovateľom a filozofom. Jeho dielo Hovory k sebe samému je dostatočne známe (v slovenčine vyšlo pod názvom Myšlienky k sebe samému). Pre naše územie je zaujímavé aj tým, že Marcus Aurelius napísal: "Písané v krajine Kvádov nad Grannou (Hronom)." Cisár superveľmoci sediaci na brehu Hrona a uvažujúci o zmysle života je skutočnosťou, ktorá sa na našom území odohrala takmer pred dvetisíc rokmi.
Autor, smýšlením venkovan, hledá právo měst na existenci, odhaluje zástěrku „nezištné“ solidarity zahraničních spojenců, porovnává kvality generálů naší současnosti a minulosti, odmítá slova, jimiž se nám cizí síly snaží vnutit pokřivené vidění světa, na prstech sčítá poslance a senátory obdařené morálkou, svědomím a zodpovědností. Vzníceně reaguje na úslužný voluntarismus dnešní žurnalistiky, tvrdí, že bez poctivého úsilí o pravdu společnost upadne, protože pouze pravda přináší příslib budoucnosti, opakovaně se dovolává autority TGM a píše naivní dopisy současnému prezidentovi – které, jak uhodnete, zůstávají bez odpovědi. Pochybuje, že „v lásce a ve válce je dovoleno všechno“, tíží ho, že „v lodním boku je díra jako hrom a dovnitř se valí voda“, a tak se ptá Odkud jdeme, kde jsme a kam bychom měli mířit. Prohlašuje: Potřebujeme změnu, pomozme jí! a zachází tak daleko, že předestírá body stručného politického programu. Ve vření událostí se střelka kompasu ztrácí. Platí stále siločáry světa, který budovali naši úctyhodní předkové? Je něco, v čem jsme lepší než oni, anebo si hovíme na dně díry, do níž se propadla naše zodpovědnost a důvěra v budoucnost? Mají nás dnešní dramata spravedlivě smést z povrchu Země, anebo se snad opravdu blížíme k vyššímu stupni společenské existence bez sporů, násilí a válek? Pokud ano, nebude to Pyrrhovo vítězství?
Popis počas a po zhodení atómovej bomby na japonské mesto Hirošima 6. augusta 1954 tak, ako ich zaznamenal John Hersey vo svojich článkoch pre časopisy New Yorker a Life.
François Seurel, syn učiteľa v severofrancúzskej provincii, nájde v sedemnásťročnom Augustinovi Meaulnesovi dlho očakávaného priateľa. Obaja chlapci sú „snílkovia, spáči medzi snom a bdením, nadšení z pôvabov vnútornej krásy a lásky“. Keď Meaulnes narazí na krásnu Yvonne de Galais v čarovnom kaštieli, ale hneď ju stratí z dohľadu, vydáva sa spolu s Françoisom na cestu, ktorá preverí ich intímne priateľstvo a neskôr v Paríži ovplyvní osudy oboch mužov. Táto smutná história rozpráva o mladom mužovi, „ktorého detstvo bolo príliš krásne“, a o čarovnom a tragickom priateľstve dvoch búrlivých snílkov, ktorí sú si navzájom tak odlišní, no obaja sú fascinovaní jednou okúzľujúcou ženou. Dielo, ktoré preplieta sen, fantáziu a realitu, je významným dielom 20. storočia a zachytáva vyhnanie z raja detských zážitkov do reality dospelého života.
Veľký Gatsby je najslávnejším románom F. S. Fitzgeralda. Dej príbehu je situovaný do 20. rokov 20. storočia, z obdobia prohibície a tzv. džezového veku v USA. Mladý zbohatlík James Gatz, prezývaný aj Veľký Gatsby, a krásna Daisy Buchananová prenikli do sfér lepšej spoločnosti každý po svojom a podobne sa vyrovnávajú aj s novým životným štýlom. Gatsby rozprávkovo zbohatne na ilegálnom obchode s alkoholom, do novej spoločností však nikdy nezapadne, lebo preňho majú ešte stále najvyššie hodnoty medziľudské vzťahy.
Biografie Karla Hofmana Československý malíř Karel Hofman vystavuje v Bologni galerii Sagittario krajiny a fantazie, které jsou zcela naplněny vůni střední Evropy a na nich je patrný vliv expresionismu .Jde především o obrazy jež vyvěrají z lidových tradic z nichž čerpal též Marc Chagall Zde lyrismus některých velkých obrazů venkova svou vůni zdůrazňující proměny ročních období tlumočených působívě tichou hrou barevných skvrn tu zase tichý vkus obrazu fantazie vkus který není naivním uměním , ale má společnou malířskou kulturu již jsou neseny jeho krajiny Tato kultura a světelnost jeho obrazů nám vysvětluje jeho pobyt v Itálii. V ní jakoby zaznívaly vzpomínky na jas římského nebe. 43 černobilých a 19 barevných reprodukčních ďila Karla Hofmana. Cizojazyčná kniha,Čeština, němčina,angličtina,ruština, francouzština
V. celostátní sympózium průmyslového návrhu