Viac o knihe
Hneď tri klasické cestovateľské prózy slovenskej literatúry pre deti a mládež – Africký zápisník, Horami Sumatry a Príhody v divočine – z pera Ľuda Ondrejova sa dostávajú do rúk ďalšej generácii čitateľov. Cesta, ktorú zachytáva všetkým školákom dobre známa próza Africký zápisník, sa nemôže začať nikde inde ako v ústí afrického veľtoku Kongo. Spolu so svojím druhom Tanganikom, mocným černochom, prechádza rozprávač-cestovateľ savanou a preniká do nebezpečného pralesa. V poradí druhej próze – Horami Sumatry – sa opäť presekáva nepreniknuteľnou džungľou, aby spoznával nástrahy, ale aj krásu divokej prírody, najmä však jej exotických zvieracích obyvateľov. Poslednou prózou v poradí sú Príhody v divočine. V nej autor hádam najviac porovnáva a uvažuje nad rozdielmi medzi africkou divočinou a prírodou svojej domoviny, Slovenska (napr. “Tiger nie je nič iné ako veľká divá mačka. Zabíja práve tak bez potreby a krvilačne ako mačka a tieto dve zvieratá sa v mnohom podobajú. Povahou sú si priveľmi blízke.” (s. 171)), ako aj nad potrebou hľadania spôsobov vzájomného spolužitia civilizácie a prírody. (Pomáha domorodcom pri naháňačke za ľudožravým levom, pričom však na ostatné zvery poľuje najmä filmovou kamerou.)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Príhody v divočine
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Ľudo Ondrejov
- Vydavateľ
- Mladé letá
- Rok vydania
- 1963
- Série
- Štítky
- Beletria, Dobrodružstvo, Dobrodružná beletria, Slovenská literatúra, Divoká príroda, Príbehy o zvieratách
- Hodnotenie
- 4,15 z 5
- Anotácia
- Hneď tri klasické cestovateľské prózy slovenskej literatúry pre deti a mládež – Africký zápisník, Horami Sumatry a Príhody v divočine – z pera Ľuda Ondrejova sa dostávajú do rúk ďalšej generácii čitateľov. Cesta, ktorú zachytáva všetkým školákom dobre známa próza Africký zápisník, sa nemôže začať nikde inde ako v ústí afrického veľtoku Kongo. Spolu so svojím druhom Tanganikom, mocným černochom, prechádza rozprávač-cestovateľ savanou a preniká do nebezpečného pralesa. V poradí druhej próze – Horami Sumatry – sa opäť presekáva nepreniknuteľnou džungľou, aby spoznával nástrahy, ale aj krásu divokej prírody, najmä však jej exotických zvieracích obyvateľov. Poslednou prózou v poradí sú Príhody v divočine. V nej autor hádam najviac porovnáva a uvažuje nad rozdielmi medzi africkou divočinou a prírodou svojej domoviny, Slovenska (napr. “Tiger nie je nič iné ako veľká divá mačka. Zabíja práve tak bez potreby a krvilačne ako mačka a tieto dve zvieratá sa v mnohom podobajú. Povahou sú si priveľmi blízke.” (s. 171)), ako aj nad potrebou hľadania spôsobov vzájomného spolužitia civilizácie a prírody. (Pomáha domorodcom pri naháňačke za ľudožravým levom, pričom však na ostatné zvery poľuje najmä filmovou kamerou.)