Parametre
- 224 stránok
- 8 hodin čítania
Viac o knihe
Monografia Byzantská filozofia je na Slovensku prvou systematickou publikáciou, ktorá sa zaoberá filozofickým myslením vo východnej časti Rímskej (Byzantskej) ríše, kde dominoval grécky jazyk a grécka kultúra. Autor analyzuje byzantské filozofické myslenie a pokúša sa odpovedať na otázku, aký pokrok urobili byzantskí filozofi vo svojej dobe, čím obohatili myslenie svojich predchodcov a do akej miery ovplyvnili neskorších filozofov. Vysvetľuje prechod z antického do byzantského filozofického myslenia a jeho kontinuálne rozvíjanie v neskoršom byzantskom období až do pádu Konštantínopola v roku 1453. Zároveň skúma, do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických prameňov a akú úlohu pri formovaní byzantskej filozofie zohral grécko-rímsky svet. Sústreďuje pozornosť na grécku patristiku, ktorá dopĺňa periodizáciu byzantskej filozofie o dôležité historické medzníky a z metodologického hľadiska umožňuje analyzovať mnohé otázky, ktoré sa formovali v kontexte kresťanskej tradície.
Nákup knihy
Byzantská filozofia, Ján Zozuľak
- Jazyk
- Rok vydania
- 2016
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Byzantská filozofia
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Ján Zozuľak
- Vydavateľ
- Aleš Čeněk
- Rok vydania
- 2016
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 224
- ISBN10
- 8073806401
- ISBN13
- 9788073806408
- Série
- Štítky
- Náučná literatúra, Spoločenské vedy, Historické téma, História, Filozofická tematika, Filozofia, Dejiny filozofie, Byzantská filozofia
- Hodnotenie
- 4 z 5
- Anotácia
- Monografia Byzantská filozofia je na Slovensku prvou systematickou publikáciou, ktorá sa zaoberá filozofickým myslením vo východnej časti Rímskej (Byzantskej) ríše, kde dominoval grécky jazyk a grécka kultúra. Autor analyzuje byzantské filozofické myslenie a pokúša sa odpovedať na otázku, aký pokrok urobili byzantskí filozofi vo svojej dobe, čím obohatili myslenie svojich predchodcov a do akej miery ovplyvnili neskorších filozofov. Vysvetľuje prechod z antického do byzantského filozofického myslenia a jeho kontinuálne rozvíjanie v neskoršom byzantskom období až do pádu Konštantínopola v roku 1453. Zároveň skúma, do akej miery byzantskí filozofi čerpali z antických prameňov a akú úlohu pri formovaní byzantskej filozofie zohral grécko-rímsky svet. Sústreďuje pozornosť na grécku patristiku, ktorá dopĺňa periodizáciu byzantskej filozofie o dôležité historické medzníky a z metodologického hľadiska umožňuje analyzovať mnohé otázky, ktoré sa formovali v kontexte kresťanskej tradície.