Bookbot

Nikdy nebudem piť slaný čaj

Hodnotenie knihy

Parametre

  • 368 stránok
  • 13 hodin čítania

Viac o knihe

Nie každý sa narodí do ideálnej rodiny. Karolína nebola chcená a celé detstvo a mladosť musí bojovať o uznanie svojho krutého, dominantného otca. Postaví sa na vlastné nohy, ale ani to ešte neznamená, že vyhrala. Čaká ju zložitá cesta spoznávania života a ľudí, trpké lekcie pochopenia a odpúšťania. Nájde, čo hľadá? Príbeh, pri ktorom sa zamyslíte nad mnohými zdanlivo banálnymi vecami, ktoré sú však vlastne najdôležitejšie pre spokojný život. "Otec nás nebil. Rukami nie. Bil nás rečami. Krutými, tvrdými slovami do nás pichal tam, kde sme boli najzraniteľnejšie. Na miesto, kde to bolelo a nechcelo sa zahojiť. Nechávalo rany na celý život. Ešte aj dnes sa čudujem, že som to prežila v relatívne dobrom psychickom zdraví. Že som neskončila niekde v blázinci v čalúnenej izbe. Alebo že som z protestu neklesla niekam medzi spodinu. Lebo aj to sa stáva. Gény som zdedila aj po ňom, a tak bolo vo mne dosť vzpurnosti, drzosti a chuti presadiť sa. Neznášal to na mne. Podľa jeho predstavy všetky ženy majú byť submisívne, držať hubu a krok a robiť iba to, čo im muž dovolí a prikáže. Sú menej hodnotný živočíšny druh".

Nákup knihy

Nikdy nebudem piť slaný čaj, Monika Macháčková

Jazyk
Rok vydania
2021
product-detail.submit-box.info.binding
(mäkká)
Akonáhle sa objaví, pošleme e-mail.

Platobné metódy

4,0
Veľmi dobrá
2 Hodnotenie

Tu nám chýba tvoja recenzia

Titul
Nikdy nebudem piť slaný čaj
Jazyk
slovensky
Vydavateľ
Mafra
Rok vydania
2021
Väzba
mäkká
Počet strán
368
ISBN10
8089950590
ISBN13
9788089950591
Série
Hodnotenie
4 z 5
Anotácia
Nie každý sa narodí do ideálnej rodiny. Karolína nebola chcená a celé detstvo a mladosť musí bojovať o uznanie svojho krutého, dominantného otca. Postaví sa na vlastné nohy, ale ani to ešte neznamená, že vyhrala. Čaká ju zložitá cesta spoznávania života a ľudí, trpké lekcie pochopenia a odpúšťania. Nájde, čo hľadá? Príbeh, pri ktorom sa zamyslíte nad mnohými zdanlivo banálnymi vecami, ktoré sú však vlastne najdôležitejšie pre spokojný život. "Otec nás nebil. Rukami nie. Bil nás rečami. Krutými, tvrdými slovami do nás pichal tam, kde sme boli najzraniteľnejšie. Na miesto, kde to bolelo a nechcelo sa zahojiť. Nechávalo rany na celý život. Ešte aj dnes sa čudujem, že som to prežila v relatívne dobrom psychickom zdraví. Že som neskončila niekde v blázinci v čalúnenej izbe. Alebo že som z protestu neklesla niekam medzi spodinu. Lebo aj to sa stáva. Gény som zdedila aj po ňom, a tak bolo vo mne dosť vzpurnosti, drzosti a chuti presadiť sa. Neznášal to na mne. Podľa jeho predstavy všetky ženy majú byť submisívne, držať hubu a krok a robiť iba to, čo im muž dovolí a prikáže. Sú menej hodnotný živočíšny druh".