Parametre
- 112 stránok
- 4 hodiny čítania
Viac o knihe
Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.
Nákup knihy
Vôľa k moci ako poznanie, Friedrich Nietzsche
- Jazyk
- Rok vydania
- 2014
- product-detail.submit-box.info.binding
- (mäkká)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Friedrich Nietzsche
- Vydavateľ
- Kalligram (SK)
- Rok vydania
- 2014
- Väzba
- mäkká
- Počet strán
- 112
- ISBN10
- 8081018093
- ISBN13
- 9788081018091
- Série
- Štítky
- Náučná literatúra, Spoločenské vedy, Ezoterika & Náboženstvo, Politológia & Politika, Psychologická tematika, Náboženské témy, Filozofická tematika, Náboženstvo, Politika, Nemecká literatúra, Darčeky pre dedka, Friedrich Nietzsche, 1844-1900
- Prvé vydanie
- 1906
- Pôvodný názov
- Der Wille zur Macht
- Hodnotenie
- 4,05 z 5
- Anotácia
- Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.