Suttree

Je to prapodivný príbeh, pračudesný román. Človek sa to bojí nejako pomenovať, lebo každé slovo, ktoré použije sa bude zdať lacné. Autor je ako niekto, kto zomrel, ale vrátil sa a teraz píše o veciach z druhej strany. Vety plynú, prúdia ako špinavá rieka Tennessee a občas sa v nej zaleskne niečo čisté, niečo tak desivo krásne, až sa toho človek zľakne. Suttree je samotár, zúfalec, tragikomický svätec, čo sa nevie odpútať od ľudí, hoci ich nedokáže milovať a McCarthyho jazyk je ako katedrála, ktorú som asi úprimne v tejto knihe nedokázal úplne oceniť. Pokľakol som, ale neprišla žiadna modlitba. Len ticho. Nuž, asi nie každý chrám je postavený pre modlitbu a možno nie každý pútnik v ňom nájde Boha. Niektoré knihy sú ako snové miesta, ktoré navštívime, ale v ktorých nemôžeme žiť. Nie preto, že by boli chladné a nehostinné, ale preto, že sú príliš blízko pravde. A pravda niekedy nie je pokrmom, ale hladom.