Parametre
- 216 stránok
- 8 hodin čítania
Viac o knihe
Téma samozvaného diktátora je typická, možno obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom – využil pritom paródiu a satiru, motívy a symboliku smrti, charakteristické pre barokové obdobie. Charakteristický štýl rozprávania, príznačný pre Sto rokov samoty, je zúžený na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Spisovateľ prekvapí hypertrofiou obrazov a scén, v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov sa popiera lineárny čas, v ktorom akoby logika nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na fragmenty. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza z jednej osoby na druhú, spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality“. Zároveň v románe nastoľuje otázku moci všeobecne, výrazne zaznieva aj rozmer existenciálny.
Nákup knihy
Patriarchova jeseň, Gabriel García Márquez
- Jazyk
- Rok vydania
- 2009
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná),
- Stav knihy
- Veľmi dobrá
- Cena
- 5,19 €
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Patriarchova jeseň
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Gabriel García Márquez
- Vydavateľ
- Ikar (SK)
- Rok vydania
- 2009
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 216
- ISBN10
- 8055119031
- ISBN13
- 9788055119038
- Série
- Štítky
- Beletria, Klasika, Úmrtia, Španielska literatúra, Magický realizmus, Hispanoamerická literatúra, Staroba, Totalitné režimy, Karibik, Kolumbijská literatúra, Román o diktátorovi
- Prvé vydanie
- 1975
- Pôvodný názov
- El otoño del patriarca
- Hodnotenie
- 3,9 z 5
- Anotácia
- Téma samozvaného diktátora je typická, možno obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom – využil pritom paródiu a satiru, motívy a symboliku smrti, charakteristické pre barokové obdobie. Charakteristický štýl rozprávania, príznačný pre Sto rokov samoty, je zúžený na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Spisovateľ prekvapí hypertrofiou obrazov a scén, v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov sa popiera lineárny čas, v ktorom akoby logika nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na fragmenty. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza z jednej osoby na druhú, spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality“. Zároveň v románe nastoľuje otázku moci všeobecne, výrazne zaznieva aj rozmer existenciálny.