Parametre
- 232 stránok
- 9 hodin čítania
Viac o knihe
Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".
Nákup knihy
Patriarchova jeseň, Gabriel García Márquez
- Jazyk
- Rok vydania
- 2024
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Patriarchova jeseň
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Gabriel García Márquez
- Vydavateľ
- Slovart
- Rok vydania
- 2024
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 232
- ISBN10
- 8055666245
- ISBN13
- 9788055666242
- Série
- Štítky
- Beletria, Klasika, Úmrtia, Španielska literatúra, Magický realizmus, Hispanoamerická literatúra, Staroba, Totalitné režimy, Karibik, Kolumbijská literatúra, Román o diktátorovi
- Prvé vydanie
- 1975
- Pôvodný názov
- El otoño del patriarca
- Hodnotenie
- 3,9 z 5
- Anotácia
- Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".