Bookbot

Diabolská izba

Hodnotenie knihy

Parametre

  • 248 stránok
  • 9 hodin čítania

Viac o knihe

Sir Arthur Conan Doyle (1859 - 1930) sa zapísal do sŕdc čitateľov ako stvoriteľ najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa, známeho po celom svete. Okrem detektívok sa Doyle venoval aj hororovej fantastike, ovplyvnenej jeho celoživotným záujmom o špiritizmus, keď sa stal aktívnym členom Society for Psychical Research. Paradoxne, jeho racionalistická metóda, vychádzajúca z medicínskeho školenia, ho priviedla k otvorenosti voči mysterióznym fenoménom, ktoré sa objavujú aj v jeho prózach. V týchto poviedkach sa skeptický hrdina, často rozprávač podobný Dr. Watsonovi, stretáva s tajuplnými úkazmi, ktoré nemožno racionálne vysvetliť. Doylove prózy majú napätie a otvárajú šerosvit dohadov, až kým nepríde záverečný šok, pričom neurčitosť zostáva. Témy ako prenasledujúca loď v polárnych pláňach, staroveké egyptské receptúry na oživovanie mŕtvych, médiá na špiritistických seansách a temné jaskyne s hrôzostrašnými tajomstvami sľubujú zážitok pre milovníkov hororovej fantastiky. Doyle však nikdy nevyužíva lacné nadprirodzené efekty; naopak, všetky mysteriózne javy skúma s vedeckou metodickosťou, akoby sa Sherlock Holmes ocitol v ríši okultných javov, v čase, keď špiritizmus bol považovaný za vedu.

Nákup knihy

Diabolská izba, Arthur Conan Doyle

Jazyk
Rok vydania
2013
product-detail.submit-box.info.binding
(pevná)
Akonáhle sa objaví, pošleme e-mail.

Platobné metódy

4,0
Veľmi dobrá
663 Hodnotenie

Tu nám chýba tvoja recenzia

Titul
Diabolská izba
Jazyk
slovensky
Vydavateľ
Európa
Rok vydania
2013
Väzba
pevná
Počet strán
248
ISBN10
8089111963
ISBN13
9788089111961
Série
Pôvodný názov
The nightmare room
Hodnotenie
4 z 5
Anotácia
Sir Arthur Conan Doyle (1859 - 1930) sa zapísal do sŕdc čitateľov ako stvoriteľ najslávnejšieho literárneho detektíva Sherlocka Holmesa, známeho po celom svete. Okrem detektívok sa Doyle venoval aj hororovej fantastike, ovplyvnenej jeho celoživotným záujmom o špiritizmus, keď sa stal aktívnym členom Society for Psychical Research. Paradoxne, jeho racionalistická metóda, vychádzajúca z medicínskeho školenia, ho priviedla k otvorenosti voči mysterióznym fenoménom, ktoré sa objavujú aj v jeho prózach. V týchto poviedkach sa skeptický hrdina, často rozprávač podobný Dr. Watsonovi, stretáva s tajuplnými úkazmi, ktoré nemožno racionálne vysvetliť. Doylove prózy majú napätie a otvárajú šerosvit dohadov, až kým nepríde záverečný šok, pričom neurčitosť zostáva. Témy ako prenasledujúca loď v polárnych pláňach, staroveké egyptské receptúry na oživovanie mŕtvych, médiá na špiritistických seansách a temné jaskyne s hrôzostrašnými tajomstvami sľubujú zážitok pre milovníkov hororovej fantastiky. Doyle však nikdy nevyužíva lacné nadprirodzené efekty; naopak, všetky mysteriózne javy skúma s vedeckou metodickosťou, akoby sa Sherlock Holmes ocitol v ríši okultných javov, v čase, keď špiritizmus bol považovaný za vedu.